António Guterres je generálnym tajomníkom OSN
Malé deti povraždené pred očami svojich rodičov. Dievčatá a ženy znásilnené celou bandou, zatiaľ čo ich príbuzných mučia a zabíjajú. Dediny vypálené do tla.
Na podobné správy, z ktorých mi behal mráz po chrbte, sa nedalo nijako pripraviť. Začiatkom júla som ich počul v Bangladéši priamo od rohinských utečencov, ktorí utiekli pred zabíjaním a násilím šíriacim sa po Mjanmarsku, v štáte Rakhine.
Jeden muž, člen tejto prevažne moslimskej etnickej skupiny, len s námahou zadržiaval slzy, keď opisoval, ako mu pred očami zastrelili najstaršieho syna, jeho matku brutálne zavraždili a dom vypálili. Uchýlil sa do mešity - tam ho však našli vojaci, zneužili a spálili Korán.
Je to etnická čistka
Obete tejto, oprávnene nazývanej etnickej čistky, prežívajú muky, ktoré u každého, kto tieto miesta navštívi, vyvolajú len hlboký hnev a žiaľ. Ich hrôzostrašné skúsenosti sa priečia rozumu, no pre približne milión rohinských utečencov sú stále každodennou realitou.
Rohingovia sú prenasledovaní a vlastná krajina Mjanmarsko im odopiera užívanie tých najzákladnejších práv vrátane občianstva.
“Gestami niečo naznačila inej žene, ktorá zatiaľ kolísala jej bábätko, plod znásilnenia.
„
Systematické porušovanie ľudských práv bezpečnostnými silami v Mjanmarsku v posledných rokoch sa využíva na vyvolávanie strachu medzi rohinským obyvateľstvom. Nakoniec sú ich možnosti voľby desivé: zostať a žiť v neustálom strachu alebo odísť, nechať všetko tak a snažiť sa prežiť.
Po drastickej ceste za bezpečím sa títo utečenci vyrovnávajú s drsnými podmienkami v bangladéšskom Cox’s Bazar, ktoré vyrástlo spolu s najrýchlejšie rastúcou utečeneckou krízou na svete.
Bangladéš poskytol útočisko
Bangladéš je rozvojová krajina s takmer úplne vyčerpanými zdrojmi. Zatiaľ čo väčšie a bohatšie krajiny po celom svete zatvárajú dvere pred prišelcami, vláda a Bangladéšania Rohingom otvárajú svoje hranice aj srdcia.
Súcit a šľachetnosť bangladéšskeho ľudu sú ukážkou výberu toho najlepšieho z ľudstva a zachránili tisícky životov.
Odpoveď na túto krízu však musí prísť z celého sveta.
Členské štáty OSN pripravili finálnu verziu Globálneho paktu o utečencoch. Krajiny, ktoré stoja v prvej línii ako napríklad Bangladéš, by nemali zostať osamotené pri riešení prívalu utečencov.
OSN a humanitárne organizácie pracujú na plný výkon, aby zlepšili situáciu, spoločne so samotnými utečencami a hostiteľskými komunitami. Na odvrátenie katastrofy je však potrebný oveľa vyšší rozpočet. Rovnako tak aj na naplnenie princípu, že riešenie utečeneckej krízy je vecou spoločnej globálnej zodpovednosti.
Pomoc musí prísť z celého sveta
Medzinárodnú humanitárnu výzvu na vyzbieranie takmer miliardy amerických dolárov sa zatiaľ podarilo naplniť na 26 percent. V dôsledku chýbajúcich zdrojov v táboroch prevláda podvýživa. Prístup k vode a hygienickým podmienkam je ďaleko od ideálneho stavu. Deti utečencov nemajú zabezpečené základné vzdelanie. A chýbajú vhodné opatrenia na zmiernenie následkov monzúnových dažďov, ktoré predstavujú bezprostredné nebezpečenstvo.
Provizórne prístrešky, ktoré si utečenci narýchlo zhotovili pri príchode, sú teraz ohrozené zosuvmi bahna a vyžadujú si núdzový zásah v podobe nájdenia alternatívnych miest a postavenia pevnejších prístreškov.
Aj napriek pokroku v riešení tejto otázky stále pretrvávajú riziká očividnej krízy.
Do Bangladéša som cestoval s prezidentom Svetovej banky Jim Yong Kimom. Veľmi som privítal jeho osobné nasadenie pri zverejnení grantových výziev v hodnote 480 miliónov USD, ktoré banka otvorila na podporu rohinských utečencov a ich hostiteľov. Od medzinárodného spoločenstva sa však očakáva ešte oveľa viac.
Vyjadriť solidaritu nestačí. Rohingovia potrebujú skutočnú pomoc.
Mjanmarsko treba pripraviť na ich návrat
Utečenci, ktorých som stretol v Cox's Bazar, sa nevzdali nádeje aj napriek všetkému, čo si vytrpeli v Mjanmarsku. „V Mjanmarsku potrebujeme bezpečie a občianstvo. A chceme urobiť zadosť spravodlivosti za to, čím si prešli naše sestry, dcéry a matky,“ povedala mi jedna rozrušená, ale odhodlaná matka. Potom gestami niečo naznačila inej žene, ktorá zatiaľ kolísala jej bábätko, plod znásilnenia.
Táto kríza sa nevyrieši za jednu noc. No zároveň ju nemôžeme nechať pokračovať donekonečna.
Mjanmarsko musí vytvoriť podmienky na návrat utečencov s plnými právami a prísľubom života v bezpečí a dôstojnosti. To si vyžaduje masívne investície – nielen rekonštrukciu a rozvoj všetkých komunít v jednom z najchudobnejších regiónov v Mjanmarsku, ale aj zmierenie a dodržiavanie ľudských práv.
Ak komplexne nepodchytíme hlavné príčiny násilia v štáte Rakhine, nenávisť a utrpenie budú naďalej tento konflikt živiť. Nemôžeme dopustiť, aby Rohingovia ako obete upadli do zabudnutia. Na ich jasné volanie o pomoc musíme odpovedať konkrétnymi činmi.
Článok vyšiel vo Washington Post.
Autor: António Guterres
