Autor bol vysokým zástupcom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, generálnym tajomníkom NATO a španielskym ministrom zahraničia.
Každoročný summit NATO, ktorý sa konal tento mesiac, bol len najnovším dielom dlhej série nezhôd medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi spojencami USA.
Na minuloročnom summite Trump odmietol potvrdiť princíp kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy – základu transatlantickej aliancie. A po tom, čo minulý mesiac prekazil summit G7, Trump tento týždeň pridal ďalšiu ošemetnú situáciu, keď odmietol vyjadriť čo len minimálnu kritiku ruského prezidenta Vladimira Putina na ich helsinskom stretnutí.
Štyri percentá sú príliš
Na nedávnom bruselskom summite NATO Trump nielenže trval na požiadavke, aby všetky členské štáty NATO okamžite vydali aspoň dve percentá svojho HDP na obranu, ale navrhol aj, aby tieto výdavky vo finále dosiahli štyri percentá HDP.
Tento druhý návrh je nepoužiteľný, nielen pre rozpočtové obete, ktoré by znamenal, ale aj preto, že by vytvoril výrazné nerovnosti v rámci tohto svetadielu.
Štyri percentá HDP by v prípade nemeckého vojenského rozpočtu predstavovali zhruba o 40 miliárd eur (alebo 46 miliárd dolárov) viac ako pre Francúzsko.
V čase zvyšujúcej sa medzinárodnej nestability je zásadné, aby sme sa my, Európania, bránili pred vulgárnymi útokmi a podporovali naše spoločné úspechy. To však neznamená, že by sme sa mali vyhýbať sebakritike.
