Autor pôsobí v GLOBSEC Policy Institute
Svedectvá o dynamicky sa meniacom svete a rapídne sa zhoršujúcom bezpečnostnom prostredí počúvame poslednú dekádu, respektíve posledných päť rokov na dennej báze.
Realitou preto je, že Európa začína uvažovať (nie oddnes, v zásade sa tak deje tretí rok) o bezpečnosti a obrane inak, ako to bývalo predtým, ako sme všetci nadobudli pocit, že sa náš svet tak výrazne zhoršil.
Aj preto bude napríklad budúci viacročný finančný rámec EÚ (ergo jej jednotný rozpočet) cez inštrument Európskeho obranného fondu obsahovať kapitoly orientované na vojenský výskum a podporu spoločného obstarávania.
A minulý rok sa pod skratkou PESCO spustila právne záväzná forma systematického budovania spoločných európskych spôsobilostí a operačnej pripravenosti.
Čerstvo bola podpísaná rámcová dohoda o vytvorení európskej platformy pre budúce vojenské intervencie – nazvaná európska intervenčná iniciatíva.
Európsky obranný fond, PESCO a EII emblematicky predstavujú to, čo vnímame ako budúce európske integračné „jadro“ na poli obrany. Slovensku sa tak otvára strategická príležitosť na novú úroveň angažovanosti, partnerstiev a obrannej sebarealizácie.
Emblematickým prejavom prebiehajúcej strategickej reflexie v západnom svete je napríklad známy proces adaptácie severoatlantickej aliancie, ktorý pociťujeme na príklade rozpočtovej prioritizácie obranných výdavkov a narastajúcou snahou NATO demonštrovať ochotu a pripravenosť sa angažovať aj v mene toto najmenšieho baltického spojenca.
Avšak obdobným procesom je aj nadobúdanie niečoho, čo nazývame „európskou strategickou autonómiou“.
Kto bude v obrannom jadre
Samozrejme, chybička krásy sa prihodí vždy a všade. Výnimkou nie je ani táto problematika, keďže opísaný proces nie je v tomto momente skutočne celoeurópsky.
