V jednom starom vtipe zaznieva, že keď viem, aký som magister, tak sa bojím chodiť k doktorovi.
Asi každý vysokoškolský pedagóg stál niekedy pred dilemou, či nechá prejsť lajdáka, alebo mu to dá za F aj s opakovaním ročníka. Občas sa aj niekto prihovoril, veľmi pravdepodobne sa nejaký kantor aj podvolil.

Ťažko sa tváriť, že vysokoškolské prostredie a vzťahy v ňom sú odtrhnuté od reálneho sveta v nejakej ideálnej bublinke. Ani to policajné. Veď už aj bývalý rektor akadémie si odpykáva podmienku za podvody.
Ale nechať absolvovať pomocou podvodov budúcich policajtov ako strážcov zákona, je rovnaké ako nechať budúcich doktorov na štátniciach tancovať šamanské tance a oblievať sa homeopatikami. Teda, nieže by to inde bolo tolerovateľné.
Len sa potom s takýmto prístupom nesmieme čudovať, že niektorí tí vyštudovaní policajti stále lavírujú na hrane zákona. Alebo napríklad, že manželka niekdajšieho šéfa protikorupčnej jednotky točila veľký biznis s ľuďmi z mafiánskych zoznamov, alebo že sa aj inšpekcia tvári, že v Moldave to bolo všetko s kostolným poriadkom. A dalo by sa pokračovať.
Všetka česť každému poctivému policajtovi a o to viac všetkým poctivým učiteľom. Snáď zápočet z poctivosti a čestnosti získa aj vedenie policajnej akadémie, na čele s rektorkou Luciou Kurilovskou. U prorektora Kočana to zatiaľ vyzerá minimálne na opravný termín.