Autor je redaktorom MF DNES
Andrej Babiš má v týchto dňoch konečne to, čo by ako „obyčajný" postkomunistický miliardár asi nikdy nemal. Vstupenku do najvyššej európskej spoločnosti, ktorá sa teraz v lete schádza v bavorskom Bayreuthe a rakúskom Salzburgu.
Je možné si trochu škodoradostne predstaviť tohto milovníka Michala Davida a českej muzikálovej produkcie na Wagnerovej opere či Viedenských filharmonikoch.
Alebo zadúfať, že sa tým začal pre Českú republiku aj jej okolie veľmi potrebný a v konečnom dôsledku životne dôležitý proces Babišovej europeizácie.
Ktorá z trochu neotesaného drsného biznismena bez väčšieho medzinárodného rozhľadu azda časom urobí jedného z normálnych európskych politikov.
Pretože keď človek premýšľa nad tým, prečo to dolárový multimiliardár za prahom šesťdesiatky vlastne robí, myslím tým jeho únavný, dlhý, zložitý a mnohokrát aj nedôstojný pochod k moci, potom to popri možnej obrane doterajších biznisových výdobytkov je práve tento európsky štatút, ktorý by inak ako v politike nedosiahol.
Ktovie, čo si Babiš vlastne myslí
Babiš je tomu, pre niektorých prekvapivo, ochotný podriadiť mnohé. V Česku dnes vládne až druhý najhorší variant kabinetu, ktorý mohol predseda a faktický majiteľ hnutia ANO zostaviť, a najlepší variant, ktorý spĺňa onen zásadný Babišov dôvod pobytu v politike, aby bol premiérom on sám.
