SME

Ako diskutovať s populistom

Šesťdesiate roky ponúkajú niekoľko dobrých príkladov diskusie s radikálmi.

Verejná konforontácia medzi Ralfom Dahrendorfom a Rudim Dutschkem. (Zdroj: PROFIMEDIA)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je profesorom sociológie na Hertie School of Governance v Berlíne

V mnohých západných štátoch sa v súčasnosti spoločenské a politické rozdiely rozšírili natoľko, že pokusy preklenúť ich sa zdajú márne. Človek však mohol mať rovnaký dojem aj v 60. rokoch minulého storočia, v období prinajmenšom rovnako plnom nezhôd ako to naše.

A vtedy sa tieto rozdiely a rozpory podarilo vo finále prekonať. Nejednotnosť bola predmetom diskusie.

Vtedy, v 60. rokoch, spomienky na hrôzy druhej svetovej vojny ešte vždy viseli nad Európou ako mračno. V Nemecku otriasal ešte stále krehkou demokraciou radikalizmus aj ľavice (komunisti), aj pravice (nacionalisti), ktorý odrážal externé ťažkosti ako studenú vojnu a vnútorné tlaky vrátane prvej povojnovej recesie a rastúcej nezamestnanosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 1968 prepukli v mestách po celej Európe, ako aj v Spojených štátoch, študentské protesty ako prejav odporu nielen proti vojne vo Vietname, ale aj – čoraz viac – proti „systému“ ako takému.

Takmer úplne ako dnes aj v 60. rokoch sa ľudia s protichodnými stanoviskami úporne snažili spolu komunikovať. Vtedajšia verejná diskusia však zahŕňala zdvorilosť, akú dnes nenájdete. Bolo jasné, aspoň niektorým, že odmietanie zaangažovať sa v debate by len posilnilo mentalitu „my verzus oni“, ktorá rozdúchava radikalizmus.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Demokrati hovoria s radikálmi

Vezmime si verejnú konfrontáciu medzi Ralfom Dahrendorfom, členom Slobodnej demokratickej strany (FDP), a radikálnym ľavicovým študentským vodcom Rudim Dutschkem popri sneme FDP vo Freiburgu.

Dutschke sa snažil „demaskovať“ Dahrendorfa – liberálneho intelektuála v rámci systému – ako nedemokratického vykorisťovateľa, pričom Dahrendorf kontroval, že Dutschkeho revolučná rétorika je naivná, skôr bublina ako skutočná podstata, a v konečnom dôsledku nebezpečná.

Akokoľvek vehementne sa nezhodli, dali si však vzájomne príležitosť priniesť argumenty o revolúcii, slobode a demokracii.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5FNM na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu