Udalosť týždňa
Trump-Juncker.
Kto neveril, neuverí, po tejto strede sa však dá tesať bazálna stratégia Trumpa, ktorou je riešiť krízy, čo sám vyvolá, a predávať to ako svoj úspech.
Pripomína tým tak trochu Mečiara – urob veľký cirkus, pourážaj hosťa/hostiteľa a zapýtaj trikrát toľko, koľko považujú najväčší optimisti za nepriechodné.
V kontraste s Helsinkami a čiastočne aj Singapurom je však podstatný rozdiel ten, že tentoraz je na čom úspech stavať. Junckerove prísľuby odberu sóje, skvapalneného plynu, aj s výstavbou terminálov, a najmä perspektívy colnej nuly na priemyselné tovary sú všetko zásadné ústupky EÚ.
Na takú škálu musel mať Juncker (navzdory domnienke autora zo včerajšieho komentára) jasné požehnanie od Merkelovej a spol.
Šíriaci sa po včerajšku pocit, že najtemnejšie hrozby sú odvrátené a „dnešok je veľký deň pre férový a slobodný obchod“ (Trump), sú však veľmi unáhlené, aj keď Juncker prikyvoval do rytmu, čo mu hlava stačila.
Kľúčová je (ústna) dohoda, že kým rokujú, nové clá nezavádzajú, čo v každom prípade znamená úder strašidlu obchodnej vojny.
Správny krok
Vyháňanie Nočných vlkov.
Niežeby bolo autorsky sympatické štátne obmedzovanie čohokoľvek. Motorkárska partička je ale natoľko transparentne zapletená s režimom v Rusku, že aj reputačné straty („pozrite sa, tak sa boja pravdy, že zakazujú slobodný prejav“) sú prijateľné riziko zoči-voči faktu, že na štátnu propagandu, fake news, ruský „soft power“ (hahaha) a podobne je Slovensko najsenzitívnejší barak v celej EÚ.
Podcenená udalosť
Paneurópan Bannon.
Sivá eminencia volebnej kampane Trumpa a jeho hlavný exporadca ohlásil tvorbu nadačného fondu, ktorý by mal podporovať populistickú pravicu už v eurovoľbách 2019. (Sám sa k populizmu ako politickej orientácii hrdo hlási.)
