Autor je maliar a básnik
V malej fiatke chorvátskeho priateľa Draga prechádzame okolo zadarského letiska. Oblasť sa volá Zemunik a Drago vysvetľuje, že v deväťdesiatom prvom, keď Srbi zaútočili na Chorvátsko, práve tu bola vojnová línia.
Pýtam sa ho na schátrané činžiaky stojace obďaleč. Drago povie, že patrili Srbom. Na otázku, čo sa stalo s bývalými majiteľmi, iba ľahostajne mykne plecom. Možno už nežijú a možno sa boja vrátiť.
No Dragovo gesto azda naznačuje aj to, že osud bývalých majiteľov mu je ukradnutý. Od balkánskej vojny, v ktorej zahynulo 130-tisíc ľudí, uplynulo viac než dvadsať rokov. A hoci v niektorých miestach Chorvátska ešte stále visí bilbord niekdajšieho generála Anteho Gotovinu, dnešní Chorváti už v intenciách vojnových krívd nepremýšľajú.
Tak ako môj priateľ Drago, tak ako prevažná väčšina ľudí celej planéty.
