Autor je analytik INESS
Že v Českej republike je najnižšia miera nezamestnanosti v EÚ, je známy fakt. Menej sa však hovorí o tom, že v krajine pracuje pol milióna cudzincov. Z toho viac ako 150-tisíc je z krajín mimo EÚ.
Na Slovensku panuje voči cudzincom averzia. Nie je to averzia na základe zlých skúseností. V ČR pracuje 14-krát viac cudzincov z tretích krajín (mimo EÚ) ako na Slovensku, kde našinec musí cudzinca mimo Bratislavy a pár fabrík hľadať lupou. Slováci si však myslia, teda skôr cítia, že ich tu je mnohonásobne viacej.
V celoeurópskom prieskume nadhodnotili podiel cudzincov v krajine zo všetkých národov najviac.
Hľadať vysvetlenie tohto postoja nie je cieľom tohto textu. Cieľom je upozorniť na fakt, že stereotypy a obavy sa premietajú aj do legislatívy, ktorá zamestnávanie cudzincov upravuje. A táto legislatíva už má priame ekonomické dôsledky.
Čo najviac im to sťažiť
I napriek masívnemu podielu pracujúcich cudzincov je aj v Česku viac voľných pracovných miest ako miestnych uchádzačov o zamestnanie. Cudzinci v zásade domácim prácu neberú (neplatí to vždy), skôr naopak. Zastávajú pozície, o ktoré domáci záujem nemajú alebo prinášajú so sebou kvalifikáciu, ktorá nezamestnaným chýba.
Dodatočná pracovná sila tak prispieva k vyššej tvorbe bohatstva. A z pohľadu ministerstva financií aj k vyššiemu plneniu štátnej kasy.
