Už za boľševika sa stav armády glosoval vtipom, že na otázku, či ubránia krajinu, náčelník generálneho štábu odpovedal, áno, asi pätnásť minút.
O tridsať rokov neskôr sú Ozbrojené sily jedinou oblasťou, ktorá vyzerá ešte horšie než za Varšavskej zmluvy.

Utajovanie aliančného hodnotenia armády má sotva inú príčinu než zakrývať realitu a predísť bezpečnostnej panike.
Stačí však zverejniť iba jedno číslo – percento výdavkov na obranu v pomere k HDP – a publicitu ani netreba, jadro si domyslíme.
Už pred viac než rokom „tajnosť“ prezradil Kiska, akože – napríklad – „podvádzame našu obranyschopnosť, podvádzame našich občanov“ (a veľa podobného).
Presne. Je neprístojné skrývať pred občanmi, ktorí platia to jedno nedostatočné percento, kľúčové informácie o pripravenosti brániť Slovensko, o bojaschopnosti jednotiek a vôbec o bezpečnostnej situácii.
Isteže, armáda oplýva skutočnosťami, ktoré musia byť vyhradené či v ešte prísnejšom režime, ale základné informácie patria na svetlo.