Autor je filozof a bývalý podpredseda SAV
Horúca mediálna komunikácia medzi predstaviteľmi SAV a ministerkou školstva (nielen preto, že takto pred rokom bola ona sama zamestnankyňou, ba dokonca členkou Predsedníctva SAV) musí vyvolávať u občana zmätok. O čo vlastne ide?

Zmena právnej formy — transformácia pracovísk Slovenskej akadémie vied zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií na verejné výskumné inštitúcie (VVI) — je vskutku historický proces, ktorý znamená najväčšiu zmenu po roku 1989.
Filozofia zmeny
Je to zmena, o ktorej sa vnútri akadémie diskutovalo a rozhodovalo aspoň desať rokov a je to celkom prirodzene proces, ktorý mal (a zrejme ešte aj má) svojich zástancov aj odporcov.
Tí najradikálnejší na oboch stranách si od neho sľubovali (a sľubujú) buď „raketový nástup“ smerom k tomu, aby sa SAV stala elitnou výskumnou inštitúciou na svetovej úrovni, ktorá bude mať dostatok finančných zdrojov na plnenie svojho poslania a bude aj spoločensky užitočná (zástancovia).
Alebo napokon stratí svoj vedecký charakter a premení sa na „akademický biznis“ či „akademický servis“ (odporcovia). Ide teda vo svojej podstate o charakter (povahu) vedeckej a výskumnej inštitúcie, čo je naozaj vážna otázka.
Jej riešenie predpokladá takisto vedecký prístup a analýzy, ktoré musia vychádzať aj zo správnej filozofickej predstavy o tom, čo je veda, akú má úlohu a ako sa má v praxi veda robiť, nielen z partikulárnych skupinových či dokonca individuálnych záujmov, ktoré by z vedy a jej inštitúcií chceli urobiť výnosný prostriedok svojich politických či podnikateľských cieľov.
Konečne transformácia
Keď vláda v septembri 2017 napokon po komplikovanom a neľahkom procese aj na politickej úrovni zákon o verejnej výskumnej inštitúcii schválila (a následne prešiel aj v parlamente), zdalo sa, že SAV si môže konečne vydýchnúť a nadýchnuť sa do novej etapy svojej existencie.