Jednou z najpôvabnejších vlastností demokracie je, že ak ľudia niečo naozaj chcú, spojí sa aj Nigel Farage s Borisom Johnsonom, aby to dostali. Prirodzene, skvostným prípadom je brexit, v dôsledku ktorého britské vlády kráčajú od debaklu k debaklu, len aby sa dozvedeli, že obed zadarmo naozaj neexistuje.

Do platnosti ešte nevošlo jediné brexitové opatrenie, ale už stál miesto jedného premiéra, množstvo ministrov, zosmiešnil premiérku, ktorá síce tvrdí, že „brexit znamená brexit“, ale ako kráľovná Kolobežka prvá by chcela hranice s Úniou aj otvorené (s Írskom), aj zatvorené (so všetkými ostatnými), nehovoriac o množstve človekohodín britských úradníkov, ktorí sa pokúšajú o kvadratúru kruhu, teda o voľný obchod s Úniou a zároveň „si vziať svoju krajinu späť“.
Okrem toho, že je to nemožné, je zrejmé, že vo vyjednávaniach si Únia počína lepšie, čomu zodpovedajú aj nálady verejnosti.