Keby sme vypočuli Orbánov príhovor v rumunskom Tusványose a boli by sme informačne nalačno, mohli by sme nadobudnúť dojem, že sa tu rodí akýsi veľký projekt.

Buditeľ Orbán pozýva krajiny karpatského regiónu k lepšiemu prepojeniu ciest i energetiky. Vyzýva ich, aby koordinovali svoje obranné politiky aj vojenské nákupy.
To je však len podložie, na ktorom má stáť spolok hodnôt. Konkrétne kresťanských konzervatívnych a národných. K tomu si žiada úctu medzi partnermi (čiže žiadna podvratná kritika, ako z jeho strany voči Bruselu či Berlínu).
Všetko by bolo v poriadku, keby taký projekt už neexistoval. Tú myšlienku prepojiť európske štáty poznáme pod skratkou EÚ. Kto medzičasom nedostal úpal na kúpalisku, si isto spomenie, že sme do tohto spolku vstúpili spolu s Maďarskom pred 14 rokmi.
Ale aby sme sa netvárili nechápavo. Rozumieme komplexu, ktorý Orbán takto šikovne miesi. Že medzi zakladajúcimi otcami Únie nečítame ani jediné meno z nášho regiónu (pozor, medzi starými otcami už áno).
A teda môžeme mať komplex (Orbánov základný stavebný materiál), že sme do spolku vliezli bez toho, aby sme si ho postavili na svoj obraz a podľa svojej chuti.