V minulých dvoch rokoch bolo Slovensko epicentrom hospodárskeho zázraku. V najdôležitejších makroekonomických ukazovateľoch, teda v hospodárskom raste, platnej bilancii, inflácii a zadlženosti sme hrali prím medzi transformujúcimi sa krajinami. Ako sme na tom v tomto roku?
Prvú sme "pustili" platobnú bilanciu. jej krivka sa po postupnom narastaní a dosiahnutí vrcholu preklopila a v súčasnosti už je usadená v mínusových hodnotách. Nič pritom nesvedčí o tom, že by mala tendenciu pobrať sa opäť do plusovej oblasti.
Druhým ukazovateľom, ktorý nám začína utekať, je rast hrubého domáceho produktu. Jeho významná zložka, rast priemyselnej výroby ešte začiatkom roka vykazoval dvojciferné percentuálne ročné prírastky, aby postupne klesol až na májovú nulovú hodnotu. Je otázne, či sa podarí obnoviť jeho vysokú dynamiku.
Našou pýchou naďalej ostáva inflácia, ktorá nás pomaly začína zaraďovať medzi vyspelé krajiny. V súčasnosti sa pohybuje na úrovni 6 percent, pričom napríklad Taliansko, člen zoskupenia G7, dosahuje 4,6 %. Ako sa však začína ukazovať, ani ona nie je bezproblémová. Peňažný agregát M2, určujúci množstvo peňažnej masy, zaznamenal vyšší nárast, ako sa očakávalo. Podobný vývoj mal aj vlani, avšak vtedy bol sprevádzaný a kompenzovaný hlavne silným hospodárskym rastom a exportom. Teraz je situácia iná a vzniká potreba obeživo sťahovať. Národná banka zaviedla niekoľko reštriktívnych opatrení (napríklad zvýšenie povinných rezerv, zvýšená lombardná sadzba a pod.), ktoré by mali tento cieľ podporiť. V praxi to však znamená znedostupnenie úverov, čo môže mať nedobrý vplyv na už aj tak podkapitalizovanú ekonomiku. Okrem toho môžu vzniknúť problémy aj bankám, ktorým sa vplyvom zvýšenia povinných rezerv znížia voľné prostriedky na podnikanie, čo vplyvom multiplikačného efektu (pod podmienkou poskytovania "zdravých" úverov) povedie k miliónovým zníženiam ich zisku.
