Autor je analytikom think-tanku STRATPOL - Inštitút strategických politík.
V našich končinách nie je bežné, aby bezpečnostné témy obsadzovali dlhší čas titulky médií. Dnes, počnúc viacerými rozhodnutiami na ministerstve obrany vyvolávajúcimi otázky až po aktuálnu debatu okolo Nočných vlkov a Slovenských brancov, tu takú situáciu máme. Využime ju na zmysluplnú diskusiu.
Ústava hovorí jasne. Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Rozsah brannej povinnosti upravuje zákon. Ten spolu zo zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov, zákonom o dobrovoľnej vojenskej príprave a ďalšími zákonmi upravuje len relatívne úzku, hoc najdôležitejšiu časť zabezpečenia obrany štátu.
Zapojenie občanov do obrany
Naše najnovšie strategické dokumenty predpokladajú aj zapojenie občanov – civilov mimo aktívnej služby. Bezpečnostná stratégia ako nevyhnutnú uvádza spoluprácu s mimovládnym sektorom, samosprávou, odbornou verejnosťou a médiami s cieľom prípravy obyvateľstva na krízové situácie v prípade ohrozenia zdravia a života občanov.
S cieľom zvyšovania odolnosti štátu a jeho ochrany proti hybridným hrozbám je v tomto dokumente deklarované prehĺbenie partnerstva s relevantnými mimovládnymi organizáciami a aktívna podpora rozvoja občianskej spoločnosti.
