Po rokoch neodpovedania na novinárske otázky denníka SME napísal Robert Fico pre SME komentár. Text prinášame v plnom znení a ako službu pre čitateľa - aby si mohol vytvoriť obraz, čo voličovi ponúka poslanec Fico po vyše dvoch desaťročiach v politike. Keďže v ňom opakuje konšpiračné teórie o podvratných mimovládkach financovaných zo zahraničia a o kritických médiách ako o nepriateľoch národa, pripájame k nemu aj sprievodný komentár šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej.
Ak v súčasnosti v strednej a východnej Európe niekto v demokratických parlamentných voľbách získa nadpriemerný výsledok a na základe takéhoto silného mandátu začne realizovať volebný program, ktorý sa nepáči médiám, tretiemu sektoru a tzv. kaviarenským elitám, je označovaný za populistu a ohrozenie demokracie.

Víťaz volieb má niekoľko možností, ako sa správať. Môže ignorovať nedemokratickú kritiku a rátať s ešte nevyberanejšími útokmi.
Môže sa nedemokratickej kritike podriadiť a za smerodajné považovať pochvalné komentáre v médiách či spokojné mrmlanie mimovládnych organizácií. Samozrejme, s ďalekosiahlymi dôsledkami pre budúcnosť politického subjektu.
Ako aktívny politický hráč 26 rokov sledujem na Slovensku vývoj parlamentnej demokracie a musím konštatovať, že ideme od desiatich k piatim. Rovnako musím priznať, že počas desaťročného premiérovania som k tomuto negatívnemu trendu prispel aj ja.
Všetko sme zvládli
Bolo celkom prirodzené, že po roku 1989 sme demokratické princípy nastavili nadštandardne vysoko. Chceli sme čo najrýchlejšie dobehnúť opomenuté a potláčané v rokoch 1948 – 1989.
Aj preto sme perfektne zvládali všetky volebné akty, či už išlo o parlamentné, komunálne, regionálne, alebo prezidentské voľby. Ústavnoprávna úprava ľudských práv patrí na Slovensku medzi najkvalitnejšie, pretože pri jej tvorbe v roku 1992 sme mali možnosť čerpať z toho najlepšieho, čo medzinárodné dokumenty vtedy ponúkali.