Dado Nagy je popularizátor kníh a čítania
Posledný román spisovateľa a režiséra Petra Krištúfka Lady Xanax, pán Snehulienka a ja vyšiel za smutných okolností približne mesiac po autorovej predčasnej smrti. Okolnosti dopravnej nehody diaľkového autobusu až zarážajúco pripomínajú obľúbené motívy Krištúfkových prvých poviedkových zbierok. Náhody, zhody okolností, nečakané súvislosti, zaujímavé detaily.
Pre poetiku Petra Krištúfka bol typický široký tematický rozptyl, originálna obraznosť a jedinečný zmysel pre zachytenie absurdných a bizarných momentov ľudského života.
Autorov román Šepkár rozvinul tieto fenomény bližšie k trpkej satire a alegorickému zobrazeniu súčasnej spoločnosti. V prozaických dielach z posledných rokov sa Peter Krištúfek zameral predovšetkým na zobrazenie fenoménov pamäti, zabúdania a paradoxov dejín. Tých veľkých, rodinných aj osobných.
Esenciou tejto línie je napr. konceptuálne ladená kniha Atlas zabúdania, novela Ema a Smrtihlav či skvelá memoárová próza Kornel Földvári – O sebe.
Stará dobrá ľudská hlúposť
Román Lady Xanax, pán Snehulienka a ja je návratom k rozhnevanej alegorickej satire zo súčasnosti kombinovanej s modernou verziou stredovekej morality. Na jednej strane kriticky a s hnevom zobrazuje absurditu a zvrátenosť súčasnej spoločnosti, na druhej originálne uvažuje o duši a zmysle ľudskej existencie a tvorby.
Je výrazom frustrácie z dnešného sveta v duchu satirickej grotesky s anarchistickým vyústením.
Kontrast medzi spoločnosťou založenou na moci, násilí a predstieraní v porovnaní so svetom bezmocných nájdeme v literatúre od antiky cez Chválu bláznivosti Erazma Rotterdamského, romány F. M. Dostojevského, Prelet nad kukučím hniezdom Kena Keseyho až po súčasnosť.
Krištúfkova Lady Xanax viacnásobne odkazuje na fakt, že pre spoločnosť nie sú nebezpeční tzv. blázni, ale práve naopak tí „úplne normálni“, trpiaci chorobnou túžbou po moci a peniazoch.
Autor s úškrnom pripomína, koľko je v našej „normálnej“ spoločnosti bytostnej nenávisti a akou výhodnou komoditou je stará dobrá ľudská hlúposť. „Šialenstvo môže mať mnoho podôb: veľa rozprávaš alebo naopak málo, robíš čudné veci, alebo si príliš normálny, ako napríklad ja.“
Nenormálny Tomáš
Hlavná postava (s biblickým menom) Tomáš sa už v detstve rozhodne predstierať duševnú poruchu. Snaží sa vymaniť zo všetkých výchovných spoločenských štruktúr a uchovať si pozíciu nestranného profesionálneho pozorovateľa.
V prvej časti knihy (Lady Xanax) sa zoznámime s Tomášovou rodinou a detstvom prežitým za minulého režimu. V druhej (Metrosexuáli a bretariáni) sa Tomáš už ako dospelý muž nelegálne usídli vo veľkom nákupnom centre a v tretej časti (Stratená ruka admirála Nelsona) v útulku pre bezdomovcov Labré.
Rozprávanie plynie v slede kaleidoskopických záberov bizarných banalít každodenného života, príbehová línia je redukovaná na minimum a jednotlivé postavy pred nami defilujú v pomerne rýchlom tempe ako apoštoli v orloji. Sú viac symbolickými nositeľmi určitých vlastností než reálnymi živými bytosťami. Odohrajú svoj krátky výstup a na scénu prichádza niekto nový.
