Odvolanie divadelného šéfa, navyše ešte prvej scény, je viac či menej vždy záležitosť, kde lietajú triesky.
Nútený koniec riaditeľa SND vyzerá na prvý pohľad opodstatnený. Hneď druhý však nabáda, že pŕŕŕŕ, to je Laššáková, ktorej povesť označiť za pošramotenú je kompliment.

Varovaním tiež je, že Marek Maďarič, ktorého mnohí považujú za najlepšieho ministra kultúry (stĺpček nie, ale to je nepodstatné), pri svojom odchode z vlády Chudovského aj s celým vedením podporil.
Tie triesky navodzujú občas až grimasy nepochopenia. To, že akýsi režisér v pracovnom zápale povedal, že SR je „zasraná krajina, kde žijú fašisti“, by ozaj nemalo byť kauzou, ktorá (spolu)rozhoduje o osobe riaditeľa.
Ekonomické problémy, naopak, áno. Len treba vedieť, že konflikt na tému, či prioritou je vyrovnaný rozpočet za všetkých okolností, alebo aj ten má ctiť umelecké zámery, je v inštitúcii typu SND permanentný.
Bude pokračovať aj za nového principála, z ktorého už aj pred znalosťou mena ide obava, že ho vyberie Laššáková....