Pri pohľade na to, ako sa súkromná cesta Petra Marčeka na Krym zvrtla na potriasanie rúk s miestnymi potentátmi pred reflektormi a objektívmi, sa človek neubráni súcitu a žiada sa mu pomôcť. Samozrejme, vychádzame z dobromyseľného predpokladu, že pán poslanec nie je luhár ani hlupák.
Poslanec Marček rokoval s podnikateľmi na Kryme Čítajte Trochu to totiž pripomína onen bradatý sovietsky vtip z Rádia Jerevan so súčiastkami na šijací stroj, z ktorých vždy vyjde samopal: aj pán Marček sa napriek poslaneckej funkcii s každým novým ránom všemožne usiluje o zachovanie súkromného charakteru návštevy na Kryme, no vždy z toho vyjde ako Putinov poskok. Musí to byť na porazenie, skúsme mu teda pomôcť.
