Autor je lekár a vedec
Tak sa to stalo. Po dvadsiatich rokoch vedeckého snaženia som na Harvarde, teda v nemocnici, ktorá k lekárskej fakulte tejto univerzity patrí. Bol som tu už v minulosti, nemalo by ma nič prekvapiť. Ale predsa...
Vybavenie tu doslova vyráža dych. Nie, nie sú tu najdrahšie top prístroje najnovšej generácie. Naopak, sú tu len staré rárohy. Centrifúgy, ktoré sa nedajú poriadne zatvoriť, plynové kahany, ktoré sa nedajú otvoriť, mrazničky s tesnením, ktoré netesní... no a pipety, ktoré by som vyhodil ako prvé.
S takými sme na Slovensku naozaj nerobili ani ako študenti.
Chýbajú nadstavce na rôzne miešadlá, ako termostat tu majú len staručký vodný kúpeľ. Ale teplotu si na ňom nikto nedovolí zmeniť, lebo nevyzerá, že by to prežil. S kolegami okolo sa smejeme... toto je Harvard, treba improvizovať.
A tak sa denne používajú rôzne gumičky, lepiace pásky, z času na čas niekto zanadáva na padajúce pipetovacie špičky... väčšinou ja.
Drahé prístroje u nás
Uznávam, ani labáky nášho ústavu v Bratislave nie sú plné drahých supermoderných prístrojov, ale aspoň pipety máme nové a kalibrované, suchý termostat je azda v každej miestnosti a človek po vstupe má pocit, že je na výskumnom pracovisku.
Eurofondy však umožnili na Slovensku oveľa viac – na niektorých univerzitných či akademických pracoviskách v Bratislave, Martine, Košiciach, ale aj v iných mestách nájdete práve tie superdrahé a naozaj najmodernejšie mašinky na najrôznejšie sofistikované metódy, ktoré mi tu akosi chýbajú.
