Ak Robert Kaliňák, tak ako tvrdí, nepochopil, že mu pred očami vietnamskí kolegovia unášajú politického väzňa, je namieste otázka, čo všetko iné v úrade ministra vnútra nepochopil?
Ako s takým mizerným úsudkom odhadoval bezpečnostné riziká pre krajinu?
Ako vyberal ľudí, ktorí mali dosah na vyšetrovanie najzávažnejších zločinov v tejto krajine?
Tento príbeh ale nie je o Kaliňákovom mizernom úsudku, ale o spôsobe, ako Kaliňák s Robertom Ficom vládli tejto krajine: ako mafiánska rodina vládne nad mestom.
Rozdáva ochranu arogantne bez ohľadu na následky. Rozdáva ju podvodníkom, klamárom, skorumpovaným úradníkom, a dnes už vieme, že aj únoscom.
Slovenská časť príbehu únosu vietnamského občana Trinh Xuan Thanha nie je o Kaliňákovom náhlom návale moci do mozgu a následnou stratou úsudku.
Je to príbeh nadradenia osobných kontaktov nad záujmy krajiny. Bez ohľadu na následky.
Je to príbeh zaobchádzania s bezpečnostnými zložkami štátu ako s pouličným gangom.
Vládny špeciál požičal Vietnamcom ako motorku, ktorou Noční vlci brázdia krajinu.
Kaliňák už nie je ministrom, ale zanechal po sebe ľudí, ktorí ochotne umožňujú prežitie tejto jeho tradície.
A to je skutočné nebezpečenstvo pre krajinu, nie mimovládne organizácie alebo kritické médiá, bez ktorých by si verejnosť tento príbeh nikdy nečítala.
