kej energie. Pre Východoslovenský kraj znamenali železiarne zdroj regionálneho rozvoja a zamestnanosti, v národohospodárskej rovine zasa jeden z nosných ekonomických pilierov štátu s patričným politickým vplyvom.
Na začiatku 90. rokov sú VSŽ spojené s menom Z. Berghauer, ktorý v záujme decentralizácie výrobných a obslužných činností naštartoval proces atomizácie. Z jeho dielne vyšiel priamo do vysokej politiky J. Tóth. V súčasnosti stojí na čele štátnej spoločnosti DMD Holding a jeho vplyv už nie je taký významný ako kedysi.
Stáva sa už pomaly pravidlom Mečiarových vlád, že VSŽ majú svoje zastúpenie v najvyššej exekutíve. Po Júliusovi Tóthovi je to Alexander Rezeš v role ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Rezeš však nie je zaujímavý len tým, že je považovaný za najkrajšieho muža v tretej Mečiarovej vláde, ako to nedávno ukázala istá anketa, ale aj tým, že je zrejme vôbec prvým povojnovým ministrom, ktorý verejne priznal, že je bohatý a môže si dovoliť napríklad aj súkromné lety, organizované zahraničnou leteckou spoločnosťou. A. Rezeš už skrátka nie je dajaký slovenský baťko z podpalubia, ale dravý a zároveň úctyhodne sa tváriaci člen prvej triedy.
Ak už hovoríme o dnešku, je namieste urobiť aspoň stručný sumár známych aktivít, presnejšie záujmových okruhov VSŽ. Okrem tradičnej hutníckej výroby, ktorá predurčuje podnik udržiavať dobré vzťahy jednak s východnými, ako aj západnými partnermi, je to mediálny trh: VSŽ kontrolujú denník Národná obroda a taktiež regionálny trh tlače na východe Slovenska. Ďalej šport: VSŽ kúpili na úver Spartu Praha a vlastnia 1. FC Košice. Angažmán vo sfére financií vyzerá nasledovne: Slovenská poisťovňa, Priemyselná banka a podľa posledných informácií kontrolujú spolu so svojimi satelitmi takmer 44 percent akcií Investičnej a rozvojovej banky. Tomu nasvedčuje i fakt, že si na poslednom valnom zhromaždení akcionárov banky presadili troch členov do dozornej rady. A ako v tejto súvislosti uviedol denník Hospodárske noviny, cez IRB získali vplyv v Dopravnej banke aj COOP banke. Keďže železiarne sú svojimi priamymi investíciami do metalurgie aktívne aj v zahraničí, možno už pomaly hovoriť o nadnárodnej spoločnosti.