Naši vládni predstavitelia ešte donedávna s obľubou poukazovali na vynikajúce hospodárske výsledky. SR mala aktívnu bilanciu zahraničného obchodu, čo dôverčivejším voličom poskytovalo vieru napríklad v slovenské Švajčiarsko, predovšetkým ak si tento stav porovnali so schodkom obchodnej bilancie ČR. Odnedávna sa však "hospodársky zázrak" prestal spomínať. Nečudo - obchodná bilancia začala pripomínať tobogan: kým rok 1995 sme ukončili s aktívom, v januári schodok prekročil 2 mld Sk, v marci 15,7 mld, v júni 25,6 mld a júl už priniesol pasívum 31,895 mld Sk. Mimochodom, je to viac, ako predpokladala Národná banka Slovenska na celý rok 1996 - jej odhad sa pohyboval medzi 18,9 až 30 mld Sk...
Za danej situácie sa možno správať trhovo konformne: (devalvovať menu, čo podporí export a znevýhodní import, prijať proexportné opatrenia, napríklad zriadiť banku, financujúcu vývozy; v súlade s pravidlami WTO sú dovolené aj určité opatrenia, potláčajúce importy). Možno sa tiež správať trhovo nekonformne: začať trvalo uplatňovať dovozné limity, clá a prirážky, zaviesť certifikáty a pod. Z doterajších stanovísk vlády a NBS je zrejmé, že devalvácia neprichádza do úvahy, o zriadení exportnej banky sa hovorí už niekoľko rokov a kde nič - tam nič (posledný definitívny termín je september 1996), na nátlak WTO vláda rozhodla o znížení dovoznej prirážky na 7,5 percenta a od januára 1997 na nulu, efekt zavedenia certifikátov sa už zrejme vyčerpal. Podľa niektorých odborníkov SR prepásla etapu konjunktúry na Západe, sprevádzaná záujmom o slovenský export, prevažne tvorený polotovarmi a dokonca surovinami. Premeškal sa teda čas, optimálny pre reštrukturalizáciu priemyslu pre potreby 21. storočia. V tejto súvislosti treba spomenúť nie nevýznamný fakt: prevažnú časť obchodného salda tvorí schodok v obchode s Ruskou federáciou - 28,763 mld Sk. Rusko nám ochotne predáva suroviny, avšak nemá priveľký záujem o výrobky z nich. Naši podnikatelia pritom nedokážu konkurovať západným firmám, schopným v prípade potreby poskytnúť na dodávaný tovar niekoľkoročný úver (práve tu by sa uplatnila exportná banka), nehovoriac o konkurencii v cenách. Zato je však naša závislosť od importov energetických surovín (plynu, ropy, ale aj paliva do jadrových elektrární) takmer stopercentná. Aj tu sa premeškal čas, vhodný na diverzifikáciu zdrojov energie, a možno sa len dohadovať, či to bolo úmyselne, a ak áno, čí úmysel to bol. Slovensko navyše nepatrí ku krajinám, do ktorých by sa hrnul zahraničný kapitál (čo pomáha vyrovnávať platobnú bilanciu ČR). Niet sa čo čudovať: spôsob privatizácie nevyvoláva dôveru v perspektívnosť potenciálnych partnerov - podnikateľov, viaceré prijímané zákony sú na hranici zlúčiteľnosti s trhovým prostredím a právnym štátom an sich, vznikajúci klientský systém, v ktorom hrá politické zaradenie vplyv napríklad pri udeľovaní lukratívnych verejných objednávok, taktiež nie je lákavou perspektívou. Komparatívna výhoda nízkych miezd sa už vyčerpáva - štatistika ukázala, že v niektorých odvetviach rastú mzdy podstatne rýchlejšie ako produktivita práce, a výhoda posledná - sociálny zmier - dostáva čím ďalej výraznejšie trhliny.
