Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na FSEV UK.
„Vy ste tak voľáko optimista alebo pesimista?“ pýta sa v legendárnom dialógu z Dňa radosti Satinský Lasicu. Podobná otázka by sa dala položiť Dominike Pišťanskej z RTVS, len treba doplniť možnosti o predponu techno-.
Z jej sobotňajšej reportáže (4. 8.) o taškách rozpustných vo vode, ktoré majú nahradiť igelitky zamorujúce prírodu, sa dá vyvodiť, že zrejme patrí medzi technooptimistky.
Ide o dominantný postoj k životnému prostrediu, ktorého základom je viera, že technologický pokrok vyrieši environmentálne problémy našej planéty. Zabíjajú plasty ryby vo vode? To nič. Genialita ľudského rodu isto na niečo príde a problém sa vyrieši. A veru, čilskí vedci vymysleli plast rozpustný vo vode.
Dá sa vôbec niečo namietať proti tejto inovácii? Hoci ešte nepoznáme dosahy nových ekologických tašiek na prírodu, to, že ich riaditeľ firmy Solubag pred kamerou vypil, napovedá, že zrejme budú v poriadku.
Čo ak to nie je odpoveď
A predsa je tu jedna záležitosť, o ktorej v reportáži RTVS nebola reč. Čo ak je celá viera v technologický pokrok pomýlená a vynález rozpustných tašiek v nás len upevňuje tento omyl? Čo ak rozpustné tašky vyriešia časť problému s odpadom, ale na zabránenie prírodnej katastrofe potrebujeme niečo viac než len vymeniť neekologické igelitky za ekologické?
