Autor pôsobí v zahraničnopolitickom think-tanku Inštitút ázijských štúdií
V polovici júla podpísali Európska únia a Japonsko dohodu o voľnom obchode. Dohoda je významným míľnikom v rozvoji obchodných vzťahov EÚ a Japonska, ktoré už teraz predstavujú až jednu tretinu svetového HDP.
Odstránenie väčšiny ciel a ďalších obchodných bariér prináša pre európske firmy prísľub zvyšovania exportu do krajiny vychádzajúceho slnka. V roku 2015 dosiahla obchodná výmena zo strany EÚ hodnotu až 86 miliárd eur (tovar a služby spolu).
Autá aj syry zo Slovenska
Z pohľadu Slovenska je Japonsko tretím najvýznamnejším obchodným partnerom v Ázii po Číne a v tesnom závese za Južnou Kóreou.
Odstránenie obchodných bariér, najmä netarifného charakteru, ako je povinná certifikácia výrobkov v Japonsku, vytvára nové obchodné príležitosti aj pre slovenských podnikateľov.
EÚ a Japonsko sa napríklad dohodli na harmonizácii technologických požiadaviek na autá v oblasti bezpečnosti výrobkov i environmentálnej bezpečnosti. Slovenskému exportu do Japonska pritom už teraz výrazne dominuje vývoz áut vyrobených na Slovensku, ktorý bude po implementácii dohody ďalej zjednodušený.

Výrazne sa majú znížiť aj clá na poľnohospodárske produkty, čo zase otvára príležitosti pre slovenských poľnohospodárov. Ide najmä o syry, víno, hovädzie a bravčové mäso, pri ktorých sa clo buď úplne eliminuje, alebo drasticky znižuje.
Japonsko sa zároveň zaviazalo poskytovať ochranu geografickým označeniam pôvodu pre európske potraviny.
V opačnom smere ako USA
Význam uzatvorenie historicky najväčšej dohody o voľnom obchode však presahuje len čisto ekonomické benefity.
Európska únia a Japonsko jej podpísaním vysielajú jasný signál, že stoja za rozvojom liberálneho svetového poriadku založenom na vzájomne výhodnom obchode a dodržiavaní jasne formulovaných pravidiel a odmietajú protekcionizmus.
Načasovanie podpísania dohody nemohlo byť lepšie. Kým sa z USA a Číny ozývajú prvé salvy novej obchodnej vojny, Japonsko s Európou hovoria svetu presný opak.