Už po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice bolo jasné, že vládna strana Smer považuje voličov iba za kulisu, ktorú potrebuje na to, aby strana vyhrala voľby. Podľa možnosti demokraticky a každé štyri roky. A tým získala licenciu na to, aby „mohla všetko“.

Robert Fico a Robert Kaliňák, ľudia, ktorí dávali Smeru vôľu, tvár a hlas, dlhodobo trpia chronickou neschopnosťou prijať zodpovednosť za svoje zlyhania. Necítia potrebu zodpovedať sa voličovi, lebo si ho v podstate nevážia.
Ak sa prevalí akýkoľvek škandál, a počas mocenskej dekády Smeru ich bolo dosť, strana nabehne na mód popierania a vojnovej rétoriky. Odhalenie škandálov Smeru je útokom na vládu, na slovenskú štátnosť a na identitu krajiny.
Zdanlivo je namieste ironická otázka: pri takej voličskej podpore Smeru, ktorá výraznejšie neklesla ani po vražde Kuciaka, neprofituje Smer z neschopnosti časti voličov vyhodnocovať politické zlyhania? Z akejsi voličskej zotrvačnosti a ľahostajnosti? Alebo z prijatia obľúbeného argumentu Smeru, že tu niet alternatívy?
Lenže, po únose vietnamského občana za možnej asistencie Slovenska krajina nemôže odvrátiť tvár od otázky: naozaj na viac nemáme?
Smer, strana na udržanie moci
Tieto dni Peter Pelegrini rozhoduje o tom, či sa postaví na stranu voliča, alebo na stranu svojej strany.