esie vzrušujúcejšie okamihy, že karty sú rozdané a protivníci známi: na jednej strane minister a jeho okruh ľudí - na protiľahlej strane vedenie divadla a takmer kompletný súbor, s výnimkou Ľubomíra Pauloviča. Zdalo sa, že do 2. septembra, keď sa zíde aktív hercov, sa už nič nové neudeje, iba ak by sa Ľ. Paulovič rozhodol dekrét o vymenovaní vrátiť. Lenže vývoj udalostí nabral nečakaný kurz. Od ministra a jeho rozhodnutia sa jasnými, vôbec nie diplomatickými slovami dištancovala jeho štátna tajomníčka herečka Oľga Šalagová! Zopakujme si jej slová: "Som v situácii, keď sa nedám od týchto vecí odstaviť... Určite by sme našli ľahšiu cestu, než je táto vyvolená Ivanom Hudecom. Nesúhlasím s ňou a dištancujem sa od takého konania." Oľga Šalagová si dokonca myslí, že zlikvidovať niečo bez toho, aby sa s ľuďmi rozprávalo, je temné dedičstvo z minulého obdobia! Takýto zásadný názorový rozpor a otvorený nesúhlas s počínaním ministra nevyjadril zatiaľ žiadny štátny tajomník. Naopak, viacerí ministri využívajú štátnych tajomníkov práve na "špinavšie" práce - to je prípad Jozefa Magulu či Jozefa Šestáka. Na ministerstve kultúry je to inak. Štátna tajomníčka sa od špinavej roboty svojho šéfa dištancuje! Čo to znamená? Odchod jedného či druhého? Je predsa vylúčené, aby po verejnom dištanci pani Šalagovej ostali obidvaja na ministerstve ako dvaja najbližší spolupracovníci! Nezabudnime však na posledný júlový deň roku 1996 - a na rozhovor Oľgy Šalagovej pre Žurnál Rádia Twist! Možno práve tento deň znamenal nielen záchranu SND, izoláciu Ivana Hudeca, zjednotenie umelcov a, napokon, ako väčšina kultúrnych ľudí dúfa, odvolanie či odstúpenie neschopného a na druhej strane všetkého schopného ministra. V nejednej kultúrnej inštitúcii bude v deň odvolania pána Hudeca vybuchovať šampanské, samozrejme, ak na jeho post nenastúpi, povedzme, Ida Rapaičová. Netešme sa teda predčasne.