j strany je opodstatnené.
J. Slota napríklad je za sociálny kapitalizmus. Predstavuje si ho okrem iného tak, že by si vláda mala ponechať v rukách nielen strategické podniky, elektrárne, finančné inštitúcie a pod., navyše by mala pristúpiť na plnú reguláciu cien základných potravín - mala by mať v rukách strategické podniky v oblasti ich výroby a svojím monopolným postavením regulovať ceny. Znie to ľúbivo. Kto by už nechcel lacnejšie potraviny? Pretože však zákony ekonomiky nemožno zrušiť rozhodnutím vládnej koalície, znamenalo by to štátne vlastníctvo väčšiny pôdy, ale aj potravinárskych podnikov. Tie by museli produkovať potraviny buď s mimoriadne nízkymi nákladmi (vrátane mzdových), alebo by štát musel túto produkciu vysoko dotovať (a zaplatíme to všetci na daniach, zvýšených cenách iných, nedotovaných tovarov a pod.). Výsledkom by bolo najprv volanie po regulácii ďalších odvetví a neskôr vznik "umelej" ekonomiky, v ktorej pojmy "náklady" a "cena" sú nedefinovateľné. Takáto ekonomika si na svoje udržanie vyžaduje množstvo zásahov, teda štátnej byrokracie (ktorú J. Slota nazýva chobotnicou). Súkromné podnikanie by sa zredukovalo na nulu alebo by sa pretransformovalo do "čiernej ekonomiky" so známymi sprievodnými javmi. Ak to niekomu pripomína časy spred roka 1989, nemýli sa. Hovoriť - ako J. Slota - v takto usporiadanom štáte o dekoncentrácii moci v prospech samosprávy je nezmyslom. Rovnako ako o podpore podnikania nízkymi úrokovými mierami (kto by tu už chcel podnikať?). V tejto súvislosti je zvláštne, že J. Slota by po prípadnom víťazstve vo voľbách podporil vstup zahraničného kapitálu. Pretože umelá ekonomika je spoľahlivou metódou na likvidáciu ekonomiky ako takej, aj tak slabý záujem zahraničia by poklesol ešte viac. Aspoň by neboli problémy v odlíšení "dobrého" a "zlého" kapitálu pri jeho príchode k nám, ktorý J. Slota taktiež sľubuje.