Plošné trestné postihovanie konzumentov drog je azda posledným príkladom veľkého spoločenského pokrytectva. Bolo by to len smutné, ale keďže pre drogové paragrafy v Trestnom zákone trpí množstvo ľudí, ktorí nikomu neublížili, môžeme to smelo označiť za hanebnosť.

O to horšie je, že jej pokračovanie (ktoré bude ešte mnohoročné) nestojí na žiadnom rozumnom argumente, len na tradičnom pokrytectve. Takmer každý odporca legalizácie či dekriminalizácie pozná niekoho, kto zakázané substancie konzumuje.
Ibaže si v drvivej väčšine prípadov zároveň neplní zákonnú povinnosť, neohlási čin polícii, často ho dokonca ani nepovažuje za trestuhodný.
Keď však príde reč na to, aby sme zmenili zákony, ktoré vo svojom okolí nechceme vynucovať, niečo sa zasekne. Našich blízkych do basy strkať nechceme, ale cudzích feťákov a tých, čo im to svinstvo predávajú, treba na výstrahu dobre že nie obesiť.