Udalosť týždňa
Smer beží o život.
Bojuje nielen o politické prežitie, ale poniektorí členovia o budúcnosť na slobode. Z tejto reality – a v prípade zasvätenia do únosu iná nie je – je udržanie sa pri moci alfa a omega záchrany, o ktorú môžu s lepšími šancami zápasiť už z tábora nepriateľov liberálnej demokracie.
Čoraz konšpiratívnejšie výlevy predsedu Fica predznamenávajú preklopenie týmto Smerom.
Udalosť II
“V kauze únosu musíte fandiť verzii, že Vietnamci Kaliho a spol. dobehli, podviedli.
„
Extrémne počasie.
Ešte ťažší úder ako poľnohospodárom zasadzujú teplotné takmer rekordy popieračom klimatickej zmeny. Iné rozumné vysvetlenie, že od čoho vznikajú po celej zemeguli zničujúce požiare (Grécko, Kalifornia, Švédsko, Portugalsko atď.), či odkiaľ sa berú tie všetky suchá, povodne, subtrópy v strednej Európe (atď.), jednoducho nie je.
Ideológovia odpustia, ale narastanie podnebných excesov, čo do hustoty výskytu i krajnosti javu nemôže byť izolované od fosílnej podstaty energetiky (vylučovania metánu hovädzím dobytkom). Otázkou je akurát miera. Nájsť modus vivendi – Parížsky dohovor je krok vedľa – s čoraz bláznivejším počasím je výzva, ktorej ľudstvo 21. storočia neujde. Dobrou správou je, že víťaza evolúcie urobila z Homo sapiens jeho schopnosť prispôsobovania. Nevraviac o technologickej pridanej hodnote generácií 21. storočia.
Udalosť III
Iránske embargo.
Keďže reč je o zločineckom režime, kritizovať Trumpove sankcie – údajne najtvrdšie, aké doteraz boli – je ťažké. Prezident však pokračuje v dobrodružnej politike rozdeľovania Západu, čo – nestíhame sa opakovať – je veľmi nebezpečná politika.
Samozrejme, na delenie a odcudzenie treba dvoch. A nešťastná EÚ sa, žiaľ, vzpiera opäť v kauze, kde vzdor a truc neobstoja ani morálne (sú to islamisti, teroristi), ani politicko-takticky. Európske firmy sa totiž budú z Iránu hromadne sťahovať – už aj začali – bez ohľadu na názory Bruselu jednoducho preto, lebo americký trh, ktorý by sa pre ne uzavrel, je asi stokrát „výživnejší“ ako perzský.
