Autor je lekár a vedec
Ak existuje peklo pre xenofóbov, je tu. V jednom laboratóriu, v jednej väčšej miestnosti sú zastúpené všetky kontinenty okrem Antarktídy. Vedľa mňa sú Turek a Číňanka, oproti pri tom istom stole pracujú Nemec a Brazílčan. Za chrbtom počujem trpezlivého Austrálčana vysvetľovať metodiku kolegyni z Indie.
Čo sa vedec naučí na Harvarde Čítajte Bezkonkurenčne najhlučnejší je Američan – áno, aj takí tu sú, ale kričia tak, že im niekedy ťažko rozumieť. Najlepšiu angličtinu bez akcentu má nepochybne Kórejčanka. Myslel som, že šéfmi budú najmä domáci, ale vedúcimi grantových projektov, a teda aj príslušných skupín sú aj Talianka, Grékyňa, Japonec, Brit či Poľka.
Stále pritom opisujem len jedno laboratórium. Tá koncentrácia vedcov na štvorcový meter... teda stopu, je ohromujúca. Ale čo sa dá robiť, keď ročný bench fee, čiže poplatok za prenájom časti laboratórneho stola je vyšší ako väčšina celých rozpočtov grantov na Slovensku.
Všetci spolu
Podobne sa platí aj za minikancelárie, v ktorých by som dlhodobo sedieť nechcel, aj keď klaustrofóbiou netrpím, najmä v tých, ktoré nemajú ani okno. U nás v ústave by mohli byť využité maximálne ako príručný sklad. Lenže aj keď tu na tieto stiesnené priestory každý nadáva, v skutočnosti je to jedna z kľúčových výhod.
Človek, či chce, alebo nie, prichádza do styku s ostatnými. Dochádza k výmene skúseností, protokolov, ale aj ľudí. Ak nie je mladý človek spokojný so svojím projektom alebo šéfom, môže sa popýtať kolegov na druhej strane stola, ako je to s ich projektmi.
