Autorka je riaditeľkou Ligy za ľudské práva
Druhý únos, do ktorého je pravdepodobne nejakým spôsobom zapletený aj náš štát, o nás vypovedá veľa. Tak, ako bol únos prezidentovho syna istým spôsobom obrazom doby za vlády Mečiara, je aj únos Vietnamca Thanha obrazom novodobého Slovenska a jeho mocných.
Je až smutné pozorovať, ako tu mnohým zjavne nedochádzala a nedochádza vážnosť tejto udalosti a s akou neochotou sa naše štátne orgány púšťajú do akéhokoľvek vyšetrovania. Pritom schopnosť vyšetriť to, čo sa tu naozaj stalo, je bytostne spätá s tým, aký bude ďalej charakter tejto krajiny.
Pretože tu naozaj nejde o to, že by sa vietnamské štátne orgány neštandardným spôsobom snažili legitímne priviesť domov kriminálnika. Podstata veci tkvie v tom, že vietnamská komunistická štátna moc uniesla človeka, ktorý v Nemecku žiadal o azyl a neskôr ho dostal.
Teda utečenca, ktorý sa obával prenasledovania práve zo strany tejto štátnej moci. A reálnosť hrozby prenasledovania bola neskôr potvrdená práve tým, že azyl v Nemecku získal.