Za pokračujúceho rozpadu inštitúcií, vŕšenia škandálov a otrasov politickej krajiny sú jedinou istotou jarné prezidentské voľby. Poznámkou, že v dnešnej republike už ani voľby nie sú istotou, radšej nedráždite, veď indukovaná depresia tu nikomu nepomôže...
Berúc do rúk zoznam prihlásených sa dá postulovať, že kandidát na prezidenta je na Slovensku inflačný statok. Čo sa však netýka – s výnimkou Hídu – politických strán, ktoré s nomináciami vyčkávajú.
Keby aspoň kopírovali Česko, kde ambície mať hlavu štátu sa najsilnejšie partaje zriekli, Smer, SNS, OĽaNO, KDH atď. však žiadne zrieknutie sa neplánujú, palác akurát – na rozdiel od kandidátov občianskych („občianskych“) – sa nevedia vykoktať.
Keby sa u nich dalo predpokladať strategické premýšľanie, tento systém „na Godota“ by sa dal vnímať aj tak, že čakajú jeden na druhého a podľa toho si vyberú.