kríze. Vzhľadom na to, že privatizačné ihrisko sa nebezpečne zmenšilo, nezostáva im nič iné, ako hľadať akú - takú náhradu. Natíska sa teraz otázka, či tak robia iba z vlastnej vôle, alebo ich niekto používa ako kladivo na nákove slovensko - maďarských vzťahov. V prvom prípade by to mohlo znamenať, že SNS oneskorene prehliadla, že padla do Mečiarom nastavenej pasce, keď jej premiér sľúbil protihodnotu za určité služby, ale potom akoby zabudol splniť dohody. A to nemá rád žiaden politik - koaličný či opozičný. To sa jednoducho nerobí, lebo aj politika je určitý druh obchodu, v ktorom sa medzi stranami dodržiava aj ústny dohovor. V politickom žargóne sa to volá džentlmenská dohoda, ktorá má medzi serióznymi osobami oveľa väčšiu váhu ako písaná.
Ak však SNS koná v žolde silnejšieho koaličného partnera s cieľom presondovať možné reakcie zmluvného partnera i zahraničia, potom otvára možnosť jeho šéfovi, aby sa práve voči nim napokon mohol vyjaviť ako záchranca zmluvy, a tým aj mieru a stability v regióne, ktorý ohrozujú radikáli na oboch brehoch Dunaja.
V každom prípade však zahrávanie sa s vypovedaním zmluvy, hoci ratifikačná čerň sotva zaschla, nie je nič iné ako hazard. Maďarsko totiž neurobilo zatiaľ nič také, čo by malo Bratislavu nútiť čo i len nahlas uvažovať o takomto radikálnom kroku. Zámerne nešpecifikované použitie pojmu " autonómia" v nedávnej rezolúcii maďarsko - maďarskej konferencii v Budapešti si totiž žiada skôr tichú diplomaciu, ako ísť okamžite s bubnom na zajace. Navyše si treba uvedomiť, že súčasná maďarská vláda sa ústami premiéra Horna nielen potichu vyslovuje za to, aby Slovensko úplne nevypadlo z integračného balíka. Uvedomuje si totiž všetky možné riziká vyplývajúce z tejto možnosti nielen pre bilaterálne vzťahy, ale aj pre celý región.