Autorka je redaktorkou Lidových novin
Keď 22. októbra 2002 z kazašského prístavu Aktau vyplával trajekt Merkurij-2, vládla na palube skvelá nálada. Počasie bolo dobré, osem pasažierov a 46 námorníkov sa na plavbu do azerbajdžanskej metropoly Baku tešilo.
Okrem ľudí viezol trajekt s výtlakom 8800 ton 16 cisterien ropy. Keď začal fúkať vietor, nikto sa nevzrušoval. O pár hodín sa zmenil na uragán. Narážal do bokov rýchlosťou 27 metrov za sekundu. Vlny boli razom vysoké šesť a pol metra.
Námorníci sa mierne zachmúrili, ale chlapsky upokojovali cestujúcich. „To je len vetrík, ten s nami ani nehne," smiali sa. Pasažieri sa snažili udržať žalúdky v pokoji, ale niektorým sa napriek tomu obracali naruby.
Kapitán sa rozhodol zmeniť kurz. Inak hrozila zrážka s plávajúcou ťažobnou plošinou. Lenže manéver sa nepodaril. Loď sa nebezpečne naklonila. Prišla obrovská vlna a cisterny s ropou sa odtrhli, rozleteli sa ako zápalkové škatuľky.
Cestujúci sa v tej chvíli už len modlili. Bolo to posledné, čo mohli urobiť. Ťažké nádrže s čiernym zlatom sa posunuli tak, že ešte viac zaťažili na boku ležiacu loď a dielo skazy dokonali.
O ďalších 15 minút išlo plavidlo ku dnu. Pomoc sa na miesto tragédie dostala až o niekoľko hodín. Našli len desať živých ľudí.
