To, že nemecká strana nemá a ani nebude mať v kauze únosu záujem o spoločný vyšetrovací tím (Čižnár) má možno aj hlbšie príčiny, jedna „nehlboká“ však priam kvíli: prístupy a kompetencie, ktoré slovenské orgány manifestovali, sú kontraindikáciou akejkoľvek spolupráce na únose so SR.
Darmo Čižnár machruje, že ho vraj pochválili za súčinnosť. Nemci by boli blázni strkať informácie do rozkladajúcich sa štruktúr infikovaných podsvetím, ktoré sú navyše ešte podozrivé, že únos kryjú.
Ktorý detektív si „vezme na triko“ spoluprácu, keď – napríklad – aj z otvorených zdrojov kričí, že „cez NAKA unikajú informácie a ovplyvňuje sa vyšetrovanie“? Ak slovenskí prokurátori – teda mnohí – nedôverujú NAKA, odkiaľ by mali vziať dôveru Nemci? Navyše opatrnosť „zaslúži“ aj prokuratúra. Okolnosť, že Čižnár sa rozhýbal až po prepuknutí škandálu, totiž musí mať akúsi príčinu.