Zmätky okolo inštalovania novej štruktúry úradov štátnej správy v novovytváraných okresoch a krajoch dokazujú, že v reforme verejnej správy ide všetko v zabehaných koľajach. Čiže všetko presne naopak. Zarážajúce na celej záležitosti je, že vláda svojich ôsmich splnomocnencov na prípravu nových krajov vymenovala už v apríli. Vynára sa tak otázka, načo ich vlastne bolo potrebné vymenovať, keď ku dňu účinnosti nového územnosprávneho členenia a nového zákona o organizácii miestnej štátnej správy nie je nič pripravené. V dôsledku toho zavládol na mnohých miestach v prvých chvíľach doslova chaos a ešte i teraz sú mnohé záležitosti riešené len provizórne.
V normálnych pomeroch by bol zrejme najprv po rozsiahlej diskusii a zohľadnení predstáv dotknutých subjektov (samospráv) prijatý zákon. Medzi jeho prijatím a nadobudnutím účinnosti by však bola stanovená dostatočná lehota na to, aby sa štátna správa mohla na túto vážnu zmenu seriózne pripraviť. Bolo by logické, keby vláda vymenovala splnomocnencov práve v tomto medziobdobí, keď by už bola jasná budúca štruktúra územných celkov i príslušných orgánov. A k okamihu deklarovanej účinnosti nového zákona by štátna správa i v realite začala fungovať podľa nových pravidiel. S novými úradmi, s už vymenovanými funkcionármi, s už existujúcou štruktúrou, ale napríklad aj s už pripravenými pečiatkami. Na Slovensku sa to však udialo presne naopak. Splnomocnenci pre nové územnosprávne členenie boli vymenovaní ešte pred schválením príslušného zákona, čím vláda svojvoľne predišla rozhodnutie parlamentu (inokedy sa vláda tvári, že nemá na poslancov vládnej koalície v parlamente žiadny dosah, teraz si bola výsledkom ich hlasovania až nemiestne istá). A nakoniec to bolo aj tak viac-menej zbytočné. Prezident požiadal poslancov, aby odložili účinnosť zákona na 1.1.1997. Súčasná situácia v štátnej správe potvrdzuje opodstatnenosť tejto pripomienky, ktorá, pochopiteľne, tiež nebola parlamentnou väčšinou akceptovaná.