Aj na tomto mieste sme sa niekoľkokrát pokúšali nájsť dobré stránky Donalda Trumpa. Hľadať za jeho chaotickými vyjadreniam nejaký postup, niečo, čo by sa dalo nazvať trumpistickým konzervativizmom, náznak ideológie, nebodaj, stratégie.
Ak sme veľmi chceli, dalo sa to. Napriek slovám o tom, že Američania môžu vystúpiť z NATO, Trumpova vláda podporuje obranu Pobaltia. Neruší sankcie proti Rusku, odvážila sa postaviť sa tureckému prezidentovi, ktorý sa začína vyhrážať celej západnej civilizácii. Napriek slovnému obdivu k diktátorom zasiahla po najhorších zverstvách v Sýrii.
A potom sú kroky, s ktorými síce možno nesúhlasiť, no možno o nich aspoň diskutovať a priznať, že môžu byť pokračovaním politiky republikánov. Posilnenie rozpočtu armády, ukončenie dohody s Iránom či odstúpenie od Parížskej dohody (ani Trumpov republikánsky predchodca Bush mladší nebol etalónom bojovníka za životné prostredie), alebo pokus o rokovanie so Severnou Kóreou.