Množstvo myšlienok, ktoré vnucuje polstoročnica ruskej invázie, sú také lapidárne, že ani nie sú hodné komentára.
Jeden azda sofistikovanejší odkaz 21. augusta znie, že k slobode a demokracii sa s komunistami nikdy nedostanete. Celé politbyro – až na Kriegelovu výnimku – podpísalo kapitulačné protokoly z Moskvy. Ale aj keby nie, motorom reforiem a váľania niektorých tabu predsa nebola stranícka nomenklatúra.
Reformisti, aj to v rámci socializmu, boli v KSČ azda piati. Dubček a spol. iba dobiehali udalosti, ktorých tempo a povahu určovali deje a sily mimo KSČ. „Sašovi“ a súdruhom sa jednoducho tak zapáčila náhla popularita, o akej sa žiadnemu komunistickému vedeniu v CCCP, Poľsku atď. ani nesnívalo, že nevedeli spontánne procesy zastaviť.