Autor je evanjelický teológ
Bolo to znásilnenie. Ako vo väčšine prípadov, znásilnenie blízkou osobou, ku ktorej mnohí prechovávali úctu.
Zachovajte pokoj a neklaďte postupujúcemu vojsku odpor! Tá nočná výzva z 21. augusta 1968 znela ako jedna z odporúčaných stratégií prežitia v prípade znásilnenia. Jej uplatnenie spravidla obeti zaručí život. Je to však život s hlbokou traumou.
Ľudia v Československu si po auguste 1968 volili rôzne stratégie prežitia. Útek, rezignácia, kolaborácia či aktívna úloha v tzv. normalizácii. Každú z týchto stratégií z morálneho hľadiska hodnotíme odlišne. Je medzi nimi zásadný rozdiel.
Nemali by sme však zabúdať, že spúšťačom týchto vo svojej podstate nezlučiteľných rozhodnutí bolo jedno a to isté násilie. Pri riešení následkov tohto násilia to z nás robí síce nedobrovoľných, ale predsa spojencov.
Tohtoročné okrúhle výročie vyplaví do našich vzťahov opäť množstvo nevyriešených vzájomných zranení. Spôsobili sme si ich voľbou rozličných stratégií prežitia.
