ľuďmi. Pravda, seba vynímajúc, hoci mu nemožno uprieť dobré herecké schopnosti, ktorými zatiaľ presviedča časť domáceho publika. Na rozdiel od toho, aby tak robil aj smerom von.
Ale možno je to všetko súčasť politickej dvojtvárnosti, ktorá sa vyznačuje priam až chorobnou podozrievavosťou a obavami, že by mohol s údajným zahraničným prispením tretíkrát prísť o moc.
Jedným z typických prejavov toho bolo trebárs Mečiarovo tvrdenie americkej veľvyslankyni v OSN M. Albrightovej počas jej nedávnej návštevy Bratislavy (sprevádzala H. Clintonovú), že Washington a Moskva sa dohodli na neprijatí Slovenska do NATO. Argumenty, ktoré Západ používa proti jeho spôsobu vládnutia, sú preto podľa neho iba zastieracím manévrom, ako nepustiť Bratislavu do aliancie.
Takáto ostrá kritika pani Albrightovú zaskočila. Musela veľmi energicky protestovať, lebo Biely dom sa s Kremľom na ničom podobnom nedohodol. Skôr naopak, vehementne sa snaží o to, aby sa aj Slovensko stalo členom NATO. Ale zopakovala, že kvôli Slovensku sa žiadne výnimky robiť nebudú, pretože aliancia je aj združením krajín s určitým hodnotovým systémom a v jeho napĺňaní má Slovensko pod Mečiarovým vedením ešte veľa restov.