Udalosťou týždňa mohla byť viacnásobná zmena členov vlády, keby nebola faktom, že výmena akýchkoľvek troch ministrov bez zmeny uplatňovania mechanizmu moci je len pretieraním fasády v suteréne. Ak sa na najbližšej schôdzi NR SR neuskutočnia minimálne zmeny v orgánoch NR SR, FNM a verejnoprávnych inštitúciách, ktoré by mali byť len úvodným krokom k systémovým zmenám (presnejšie, návratom k legislatívnym pomerom pred novembrom 1994) v uplatňovaní ekonomickej, legislatívnej, kultúrnej a zahraničnej politiky SR, bude personálna obmena vo vláde viditeľná nanajvýš na menovkách na trojo dverách. Systémové zmeny by však neznamenali nič menej ako sprehľadnenie privatizácie a rozhodovanie o privatizačných projektoch na základe ekonomických kritérií (podľa ktorých by mal šancu uspieť napríklad aj I. Mikloš či M. Janičina), zmenu novely zákona o cenách, skončenie ťaženia proti investičným fondom, odmietnutie novely Trestného zákona, prijatie novely jazykového zákona a zákona o jazykoch menšín, stiahnutie zákona o Matici slovenskej, prepracovanie návrhu tlačového zákona i zákona o vysokých školách, vrátenie odňatých kompetencií prezidentovi SR, zrušenie Osobitného kontrolného orgánu nad činnosťou SIS a jeho nahradenie výborom NR SR, v ktorom by mala zastúpenie aj opozícia, odvolanie generálneho prokurátora a riaditeľa SIS... Logickým následkom takýchto zmien by bolo nahradenie teroru väčšiny demokratickou mocou a začatie autentických rozhovorov so Slovenskou republikou o vstupe do Európskej únie a NATO. Logickým následkom takejto systémovej zmeny by bol koniec Mečiarovej vlády, ktorá by takýto prienik svetla do kanalizačných pomerov, v akých sa nachádza súčasná moc, nemohla prežiť. Do akej miery je to pravdepodobné, vieme si predstaviť. Rovnako aj to, kto je za balkanizáciu a rusifikáciu slovenskej budúcnosti najviac zodpovedný.