Autor je odborársky funkcionár
To, že sa na Slovensku o dôchodkoch a rôznych dôchodkových reformách seriózne nediskutuje, je už časom overený fakt.
Všetky reformy dôchodkového systému prebehli viac-menej nátlakovým spôsobom a aj napriek tomu, že dôchodkový systém je záležitosť, ktorá dlhodobo ovplyvňuje a bude ovplyvňovať celú spoločnosť, jednotliví reformátori sa nikdy ani len nepokúsili nájsť celospoločenskú zhodu alebo robiť reformy tak, aby ich ďalšia vláda nemusela, alebo nechcela meniť.
Namiesto celospoločenskej diskusie sme sa vždy dočkali len politických rozhodnutí od stola.
Aj súčasný stav, keď sa diskutuje o zastropovaní dôchodkového veku, pripomína skôr zákopovú vojnu, ako serióznu diskusiu. Často sa v tejto súvislosti hovorí o populizme a o tom, ako sa odbory dostali do vleku poslanca Fica, pričom vraj v roku 2012 odbory odsúhlasili v súčasnosti platný zákon. Ako to tak už u nás býva, aj v tomto prípade ide o prekrúcanie faktov.
Automat nedostal korekcie
Keď sa schvaľoval v súčasnosti platný zákon, ktorý pripravovala Radičovej vláda a nakoniec ho schválil parlament, ktorý sa kreoval po predčasných voľbách, tak odbory boli proti jeho zavedeniu, ak sa súčasne nezavedú korekčné opatrenia, ktoré by vyrovnávali nedostatky automatického zvyšovania veku odchodu do dôchodku, vyplývajúce zo slovenskej reality.
Kto z politikov sa zaoberal tým, že zdravotný stav našich občanov je zlý a v dobrom zdraví sa dôchodku dožije len menšina zamestnancov? Kto kedy riešil, že tento stav je okrem iného spôsobený aj tým, že Slováci pracujú v noci a na zmeny najviac v Európe, pričom nepriaznivý vplyv práce na zmeny dokázali už mnohé vedecké tímy, naposledy to boli minuloroční laureáti Nobelovej ceny za medicínu.
Namiesto riešenia problémov sa prijali opatrenia, ktoré situáciu ešte zhoršili, ako skrátenie rekondičných pobytov z dvoch týždňov na jeden týždeň každé tri roky, ktorých úlohou je zdravotný stav pracujúcich aspoň trochu zlepšovať.
Kto kedy riešil, že priemerný slovenský zamestnanec odpracuje ročne približne o 300 hodín viac ako priemerný nemecký zamestnanec? Nehovoriac o tom, že za omnoho viac hodín dostane slovenský zamestnanec len rovnaký počet miezd (samozrejme, podstatne nižších) ako ten nemecký, tak ak tento rozdiel zhruba prepočítame, zistíme, že slovenskí zamestnanci aj napriek odchodu Slovákov v nižšom veku do dôchodku, akoby odpracovali o 7 - 8 rokov viac.
Ako to zaplatiť
O tom, že zavedenie stropu na dôchodkový vek bude mať nepriaznivé dôsledky na verejne financie, sme v posledných mesiacoch počuli veľa, no problémom je, že aj v tomto prípade sa argumentuje tak akosi polovičato.
