Autorka je lekárka a spisovateľka
Mala ledva devätnásť, 50 kíl aj s topánkami a horúčku tridsaťdeväť stupňov, ktorú ani necítila.
Na piatej nočnej po sebe pri páse odpadla. O polnoci mi strkala priepustku - potvrdiť presne od do! -, lebo sa musí vrátiť.
Dívala som sa na ňu a hovorila si, kam sme to pri toľkej robotizácii a elektronizácii a zvyšovaní efektivity dospeli.
Iste, sú odvetvia, kde bude nočná práca potrebná vždy. A hoci bude vždy rizikom, dobrou organizáciou sa dá predísť vyčerpaným pracovníkom.
Keď som začala po škole slúžiť, prišla som ráno do nemocnice a jej múry opustila po 32 hodinách. Iste, boli služby, v ktorých som spala aj viac, ako spí matka dojčaťa, ale aj také, keď ma držal len adrenalín.
Dnes by som už mohla odísť (aspoň oficiálne) ráno domov. Od júla neťahajú viac ako 24 hodín ani všeobecní lekári (oní „lenivci“, ktorým sa po službe na LSPP „nechcelo“ ešte ráno do svojej ambulancie). Lenže služby sa rapídne zhoršili.
