Autor je štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a nastupujúci veľvyslanec v USA.
Pri pohľade späť na uplynulé tri roky môjho pôsobenia bolo veľa zaujímavých momentov, či už počas predsedníctva v Rade EÚ alebo v tomto špecifickom roku, keď som zastupoval ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka pôsobiaceho vo funkcii predsedu Valného zhromaždenia OSN.
Rokovaní v zahraničí boli stovky. Pre mňa osobne však boli popri nich dôležité aj tie, ktorých bolo oveľa menej.
Keď som mal možnosť navštíviť viacero slovenských miest a diskutovať s mladými ľuďmi o Európe a jej budúcnosti.
Tieto stretnutia mali „šťavu“, spontánny ohlas a nútili ma hovoriť úplne iným jazykom ako tým diplomatickým, ktorým bežne komunikujem. Mladí ľudia nevidia EÚ len cez konkrétne benefity. Naopak, mnohí z nich zdôrazňujú, že Únia je oveľa viac ako roamingy či fondy, pretože je to projekt založený na hodnotách.
Toto sa počúvalo ozaj dobre.
Najlepší spôsob vládnutia
Pri cestách po Slovensku a diskusiách o EÚ som si zároveň uvedomoval prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých veľa občanov vidí Slovensko niekde medzi Východom a Západom. Tieto zistenia prichádzajú 25 rokov po vzniku Slovenska ako samostatného štátu a po tom, čo sme takmer 15 rokov členmi EÚ a NATO, teda inštitúcií stelesňujúcich Západ.
O príčinách tohto vnímania vlastnej krajiny a jej miesta v medzinárodných vzťahoch sa už dnes oprávnene píše dosť vrátane pripomínania našej histórie a kultúry ako súčasti Západu.
Mne sa však zdá, že mnohí naši ľudia vnímajú pojem Západ viac ako geografickú kategóriu než ako spoločenstvo postavené na jasných hodnotách a princípoch.

Teda že Západ, pri všetkých svojich nedostatkoch, sa odlišuje od iných zoskupení alebo individuálnych štátov predovšetkým spôsobom, akým spravuje spoločnosť, akú váhu má v jeho jadre právny štát, deľba moci a istý typ politickej kultúry.
Že to nefunguje ideálne, nikto nepopiera, a že cez členstvo v inštitúciách Západu sú jeho súčasťou aj krajiny, ktoré s týmto spôsobom vládnutia majú vážne problémy, o tom niet sporu.
Napriek tomu by nám ale nemalo unikať, že práve spomínané princípy dávajú predpoklady na to, aby štáty Západu poskytli svojim občanom najlepšiu dostupnú alternatívu vládnutia.
Odkiaľ prišlo naše sebaurčenie
Áno, počujem hlasy a argumenty, ako a čím je Západ dekadentný a že ho ekonomicky dobiehajú ďalší aktéri, ktorí fungujú na základe iných princípov.