Správou s dvojakým posolstvom je problém, ktorý má Smer s nomináciami vlastných kandidátov.

Jednak o výchove kádrov v tejto strane a aj o význame, aký bude mať hranica minimálneho počtu členov navrhovaná Dankom. Nezmôcť sa na človeka trebárs v Žiline je otrasné vysvedčenie stále najsilnejšej strany.
Primátori, ktorých od emancipácie sa od strany nezastaví ani nútený zber podpisov, sú chodiacimi reklamami na pocity hanby, čo prežívajú ako členovia Smeru.
Kuciak a čo prišlo po ňom, im hrabli do sebavedomia až tak, že prvýkrát si vôbec uvedomujú, čo za zhluk muflónov je spolok, v ktorom politizujú. Isteže, ani opozícia na tom nie je výrazne lepšie.
Aj v samosprávach však platí, že pridlhé vládnutie Smeru sa prejavuje (aj) v degenerácii, ktorá ide naprieč stranou cez regióny i hierarchie od predsedníctva až po chlebičkárov na okresoch. V stopách štyroch krajov, ktoré Fico odovzdal v župných voľbách, sa zrejme vydajú aspoň štyri krajské mestá.
Na úrovni primátorov i zastupiteľstva, čo by nemala ohroziť ani penetrácia nezávislých.