Autor je profesor medzinárodných vzťahov na Parížskom inštitúte politických vied, bol poradcom bývalého francúzskeho premiéra Manuela Vallsa.
Americký prezident Donald Trump a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker možno minulý mesiac (v júli - pozn.red.) odvrátili obchodnú vojnu, ale ťažkosti a výzvy Európskej únie nie sú ani zďaleka vyriešené.
V dnešnom, stále viac hobbesovskom svetovom prostredí môže EÚ prežiť iba tak, že zvýši schopnosť vyžarovať a vyvážať moc – čo nie je ľahká úloha pre subjekt založený presne ako odmietnutie politiky moci.
Rímskymi zmluvami z roku 1957 sa Európa zbavila zvyškov svojich militaristických impulzov a sústredila sa na budovanie a rozširovanie a na mierový jednotný trh. Od tej chvíle bola jediným spôsobom prejavovania moci Európy jej obchodná politika.
Táto politika sa však nikdy neriadila strategickým uvažovaním, takže Únia mala len obmedzený vplyv vo svete, napriek ohromným úspechom na svetovom trhu.
Nastal čas, keď sa tento svetadiel znovu presadí ako skutočne globálny aktér, nie snahou napodobňovať klasickú veľmoc, ale skôr konsolidovaním a použitím rôznych druhov moci.
Únia dokáže určovať pravidlá
Európa už má značnú normatívnu moc – totiž schopnosť vytvárať svetové normy prostredníctvom takzvaného bruselského efektu – čo možno sledovať na jej úsilí držať nakrátko technologické spoločnosti. Nedávno uzákonené Všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR - pozn. red.) napríklad určuje zásady zbierania a spracovania osobných informácií jednotlivcov v rámci EÚ.
Digitálne platformy – vrátane mocných firiem v USA – sa teraz prácne snažia prispôsobiť. „Veľká štvorka“ amerických technologických firmiem – Alphabet Inc. (materská spoločnosť Googleu), Apple Inc., Facebook a Amazon – tiež narážajú na tlak zo strany Únie vyplývajúci z ich dominantného postavenia na trhu.
EÚ však často sama nevníma svoju normatívnu moc, nieto ešte aby ju plne využila. Toto zároveň odráža a posilňuje slabosť v troch oblastiach: sebaúcta, vedomie rizík a schopnosť konať.
