Vždy, keď sa nejaký nešťastník rangu Róberta Šveca alebo Juraja Zábojníka ozve s ambíciou kandidovať na prezidenta, Súmračnou sa dunivo ozve nástojčivé búchanie pästičkami do stola.
Ak neviete, to predseda Smeru bohuje na nešťastný osud, keď musí ako taký politický prváčik únavne vymetať špajzu kádrových rezerv, či tam náhodou nezostal niekto, kto sa nehanbí prihlásiť sa k Smeru.
Iste, napokon sa niekto nájde (Ján Kubiš?), no keďže s každým týždňom sa zmenšuje šanca, že by uhral želateľný výsledok.
Kubiš zváži kandidatúru na prezidenta, Smer ho chváli Čítajte Ak totiž nepríde s kandidátom prvej politickej akosti alebo širokánskou podporou, bude potrebovať čas na predstavenie kandidáta.
A čas sa povážlivo kráti – spomeňme si, Kiska či Procházka vytiahli bilbordy dobrý rok pred voľbami.
Ktovie, možno si v Smere myslia, že vzhľadom na pokračujúcu relatívnu dominanciu (20 percent v prieskumoch stále s prehľadom stačí na prvé miesto) má ich kandidát postup do druhého kola istý, takže si môžu dovoliť viesť záhaľčivý spôsob života. No, radšej opatrne.
