Po desaťročiach života na Slovensku som sa dal učičíkať do presvedčenia, že požiare sú zriedkavé a v zásade neškodné (totiž, že sa obmedzujú na každoročné požiare lúk a záhrad, čo zakladajú dedinskí idioti, príliš leniví plieť burinu alebo príliš opití na oranie).
Na západnom pobreží Severnej Ameriky sú však lesné požiare desivo, vyčerpávajúco a draho skutočné.
A každým rokom sa zhoršujú – rok 2018 bol najhorší pre Britskú Kolumbiu, ak ide o počet požiarov, hoci len tretí najhorší, ak ide o celkovú zasiahnutú plochu v hektároch.
Doposiaľ.
Pred týždňom, keď boli ohne na ostrove Vancouver najhoršie, zobudili sme sa na taký hustý dymový opar, že pripomínal morskú hmlu.
V tom čase blčali na ostrove desiatky ohňov – najbližší bol asi 200-hektárový požiar 20 kilometrov od nás – a dym z nich a zo stoviek požiarov v pevninskej Britskej Kolumbii a z pekla v Kalifornii bol viditeľný až z vesmíru a zasahoval do atmosféry ako mŕtve kopulovité mraky.
Pokrýval lode v prístave, ukrýval hory a slnko pred našimi zrakmi a zanechával v ústach pachuť ako nechcená, ale neodvratná vatra.
