V televíznom vysielaní roztrhla fotografiu pápeža. Írska pesničkárka Sinéad O'Connor gesto vysvetlila, že tak chcela upozorniť na zneužívanie detí v katolíckej cirkvi. Bol rok 1992.

O dvoch pápežov neskôr dostala odpoveď, keď František poprosil o odpustenie počas návštevy v Írsku.
Z pohľadu inštitúcie, ktorá plánuje v tisícročniciach, je to uponáhľaná reakcia a v konzervatívnych kruhoch sa pápežovi isto ujde kritiky.
Tí, čo čakali viac – akýsi akčný plán, ako bude cirkev trestať páchateľov a ako bude predchádzať zločinu – sa roztrpčili. Vraj František nepovedal nič, čo by sme nevedeli a jeho pokánie prichádza po desaťročiach, čo bol problém diskutovaný na verejnosti.
Nepovieme nič prevratné, ak skonštatujeme, že každá inštitúcia je omylná. Skutočný problém nastáva - dobre vieme z príkladov na našej politickej scéne –, keď sa v jej vnútri vytvorí prostredie, ktoré bráni spravodlivosti.
Aj cirkev si vyvinula obranné mechanizmy proti kritike namiesto toho, aby riešila zločin vo svojom vnútri (hovoríme tu o zločine, reči o hriechu radi prenecháme iným).